Vaše náměty

redakcesport
@nova.cz

Publikováno 14. 10. 2018
Blog Změny u Slováků

Trenér Kozák po prohře s Čechy rezignoval: Havrilla ho oceňoval!

Ján Kozák a Jozef Havrilla
Zdroj: Profimedia/Nova Sport
Ján Kozák a Jozef Havrilla

Keď si po sobotňajšom zápase v Lige národov proti Česku (1:2) pustil tréner "sokolov" Ján Kozák jazyk na "špacír" a nebál sa kritizovať "miliónových hráčov" Milana Škriniara či Ondreja Dudu (nepriamo spomenul aj ďalších), bolo jasné, že v kabíne nepanuje zdravá atmosféra a napätie eskaluje nad tradičné hodnoty. A že bude nasledovať búrka.

Vo futbalovom biznise platí jedna rokmi overená a fungujúca rovnica: hráčov vymeniť nemôžeš, odvolaj trénera. Najmenej bolestné riešenie. Tak ako Kozák nečakane ku kormidlu prišiel (august 2013), tak ho nečakane aj opustil.

 

Po takticky zbabranom zápase s Českom sa do Kozáka pustili novinári. Vo veľkom. Ale aj sociálne siete s príspevkami fanúšikov nehľadali vinu inde, než len u známeho búrliváka. Kozák vyvodil dôsledky a pred zlou klímou položil hlavu pod gilotínu dobrovoľne.

 

 

Nesporne, Kozák sa v počte víťazstiev (29) stal najúspešnejším koučom sokolov v histórii krajiny. Tréner, ktorého si pamätám ešte počas aktívnej kariéry najmä v drese košickej Lokomotívy. Pre ostrý zákrok nešiel ďaleko. Žlté farby videl častejšie ako ktorýkoľvek iný hráč.

 

Ako novinár som sa s ním stretával na ligových zápasoch, v ktorých viedol 1.FC Košice. A dotiahol ich aj do Ligy majstrov. Košičania boli prvým klubom zo Slovenska medzi európskou smotánkou. Kozák mal obrovský čuch na talenty. Vytiahol Nemanju Matiča okrem iných. Vedel s nimi pracovať.

 

To bol hlavný faktor, prečo si ho Slovenský futbalový zväz (SFZ) vytiahol na najdôležitejší trénersky post. Hoci za ušami mal toho veľa. Často vulgárne a neokrôchane útočil na súperových trénerov. Najmä tí českí mu prekážali. Spomeňte si na Přemysla Bičovského, Františka Komňackého či Pavla Vrbu. Paradoxne, práve česká reprezentácia bola tou poslednou, proti ktorej svoj team viedol.

 

Mal však veľký dar. Dokázal poblázniť v tom čase stagnujúce hviezdy – Hamšíka, Škrteľa... Doplnil squadru o mladíkov a tak vznikla úspešná substancia kvality. S perfektnými výsledkami. 5 rokov fungovala parádne. S dhým nosom odchádzali Španieli, v tom čase absolútna svetová extratrieda, ale aj ďalšie celky, ktoré boli v renkingu FIFA podstatne vyššie. A kuvičie hlasy zmĺkli...

 

Herný štýl Slovákov sa však časom stal opozerateľným a ľahko dešifrovateľným. Súperi sa na "sokolov" dôsledne pripravili a stroj na úspešné výsledky sa nečakane zadrhol. Prichádzala vlna nespokojnosti, fanúšikovia nakŕmení úspechmi zrazu strácali vieru. A po dlho očakávanom "bratskom" zápase s Českom došla trpezlivosť všetkým.

 

Únava materiálu. Nie toho hráčskeho. Kozák už nedokázal vštepiť hráčom víťazný naturel. Štvrťhodinu pred koncom duelu s Českom, za stavu 1:2, vymenil obrancu za obrancu a so šiestimi zadákmi čakal na remízový šťastný koniec. Taktika bola v závere úplne rozviazaná. Akoby práve tento moment mal prísť, aby sa Ján Kozák oslobodil z jarma obrovského tlaku a veľkého hladu po úspechu.

 

 

Záver poznáte. Ján Kozák svoju hlavu položil na klát. Je to podľa mňa zásadný únikový krok z traumy, ktorá postihla slovenský futbal. Zásadný, ale nie jediný. Jasné, jedna lastovička leto nerobí, ale atmosfére rozhodne pomôže. A uvoľní miesto pre nové výzvy. Martin Ševela? Adrián Guľa? Áno, títo dvaja majú aktuálne najvyššie šance, aby priniesli čerstvému rekordmanovi v počte repreštartov Marekovi Hamšíkovi a spol. nové krídla, nový apetít, novú energiu a pre náročných fanúšikov novú nádej, že pod Tatrami vieme do tej lopty poriadne kopať.

Jozef Havrilla TN.cz