Vaše náměty

redakcesport
@nova.cz

Publikováno 3. 7. 2017
blog názory expertů

Jozef Havrilla: Prečo milujem Wimbledon? Pre Samprasove slzy!

Jozef Havrilla
Zdroj: TN.cz

O rodičoch Petea Samprasa bolo známe, že sú poverčiví - nechodievali na zápasy, v ktorých hral ich syn. Len zdiaľky sledovali jeho dominanciu na dvorci, ako drví súpera za súperom. Nechceli naň vytvárať zbytočný tlak, dopriali mu absolútnu koncentráciu na zápas...

A keď aj túto tradíciu porušili, kúpili si najlacnejšie lístky do najhornejších radov - skrytí v dave fanúšikov. Len aby sa o tom ich syn Pete nedozvedel.


Keď po víťaznom wimbledonskom finále (2000) s Patrickom Rafterom prišlo ku korunovácii tradičného šampióna, zrazu sa medzi gratulantmi - vojvodcovským manželským párom a inými - objavil ešte jeden pár.. rodičia Samprasovci. Urobili to prvý a zároveň poslednýkrát v živote, keď ich mohli diváci vidieť na dvorci spolu so synom.


Pete sa vtedy slziam neubránil, bol to jeden z najemotívnejších príbehov, ktorý mám dodnes pred očami - rovnako ako Ivaniševičovú nečakanú divokú cestu za senzačným titulom o rok neskor, či minuloročný projekt Marcus Willis. Jednoducho, to je Wimbledon.

 


Sampras bol a dodnes je mojim hrdinom, hoci tenis v tínedžerskom veku nebol mojim najobľúbenejším športom. Znamenal pre mňa len Davis Cup na Štvanici (lebo tam sa hrali zápasy československej reprezentácie) a práve Wimbledon. Všetko ostatné boli iba obyčajné "turnaje", kde sa mlátilo raketami do menších loptičiek...


Vďaka Samprasovi som začal milovať tenis, a vďaka nemu Wimbledon.. Tak si ho zamilujte aj Vy, aj keď len prostredníctvom obrazoviek. Stojí to za to, verte mi.
 

Jožo Havrilla TN.cz