Publikováno 9. 7. 2017
Blog Názory expertů

Jozef Havrilla: Čo bolo, bolo... „terazky“ sa ukáže!

Jozef Havrilla
Zdroj: TN.cz

Polovica wimbledonského dobrodružstva je za nami a tamojšia tráva (tenisová) nám radostnú eufóriu zatiaľ nespôsobila. 12 českých zástupcov a šiesti slovenskí opustili singlovú súťaž skôr ako prišiel kalendárny Cyril s Metodom. Doniesli nám smutnú zvesť – len Tomáš s Magdalénou boli ti vyvolení, čo so súpermi poriadky spravili. Čo bolo, bolo... „terazky“ treba dúfať, že tento náš česko-slovenský mix zmení aktuálny status quo – skepsa – na filmový happyend...

Lebo bolo by to ako z pera Shakespeara (zostaňme v anglických končinách – pozn. blogera). Dvaja športovci, o ktorých sa pred Wimbledonom nepísalo, nehovorilo, vrabce na streche si húdli tú svoju o finále Kája Plíšková vs Peťa Kvitová. Ak bola zmienka o Tomášovi, tak len v tom duchu, že je to česká mužská jednotka – o Magde zas len toľko, že na všetkých grandslamoch poznala počas celej svojej kariéry len úvodný týždeň a potom balila kufre.

 

A ako by povedal Pitkin, a vooo tom to jeeee! Žiadna prehnaná pozornosť, pohodička na prípravu, žiadne tlaky, prehnané očakávania, také antistresové bezvetrie. Keď ste boli malí caparti, akiste ste od rodičov často počúvali – toto musíš, tamto sprav, buď najlepší, čo si druhí o tebe pomyslia a často Vás porovnávali s okolím. To isté je aj so športovcami – akurát vo vzťahu média – oni.

 

 

Pred najfenomenálnejším grandslamom sa množili správy o možnom českom finále medzi dvoma českými hráčkami (spomínanými vyššie) ako o hotovom finále. Nie som síce psychológ, ale z vlastnej skúsenosti viem a rozhodne aj Vy, čo dokáže taký tlak narobiť. Napokon pod tlakom (časovým, mentálnym) sa robia chyby ľahšie, rýchlejšie a častejšie. Očakávania sú veľmi nebezpečná zbraň.


 

A proti ním hrali aj obe horúce favoritky kŕmene od úvodného dňa, čo musia, čo sa od nich čaká a žiaden iný výsledok ako postup minimálne do semifinále, nie je hoden ich tenisových skúseností. Tlak obe Češky nezvládli. Karolína mala v hlave možný post svetovej jednotky, rad víťazných zápasov v nohách a nepríjemnú motorovú myšku z Piešťan s neuveriteľnou variabilitou hry, Petra zas „stretnutie“ s psychopatom s následnou polročnou absenciou a chýbajúcim počtom duelov s hernou praxou.


 

V cyklistike platí jedna múdra zásada: na víťazstvo sa v cieľovej rovinke, v špurte, útočí najlepšie zo zadných pozícií. Tam potrebujete ostré lakte, aby ste sa predrali cez lídra. A inak tomu nie je ani v tohtoročnom Wimbledone. Favoritky „s mediálnou podporou“ popadali, ale druhá vlna sa vezie ďalej ...

Jožo Havrilla TN.cz